Proverbes & expressions créoles
Proverbes & expressions créoles



 
  A B C D E F G H I J K L M N O P R S T V Y Z
 



S


Sa chat konnèt, sé sa i ka montré pitit a-y  
Sa ki an bèk ou pa ta-w, sa ki an fal ou sé ta-w (Ce qui est dans ton bec n'est pas à toi, ce qui est dans ton ventre est à toi)
Il faut attendre jusqu'au bout avant de crier victoire
Sa ki atè sé ta chyen  
Sa ki ka di achté chouval a gro vant pa bay zèb pou'y manjé  
Sa ki ka fè mal pa vlé vwè jou  
Sa ki ka manjé zé pa konnèt doulè an tjou a poul  
Sa ki la pou'w, dlo pa chayè'y  
Sa ki la pou'w, larivié pa ka chayé'y  
Sa ki mousach an solèy ka véyé la pli  
Sa ki ni dan pa sa ni nwazèt, sa ki ni nwazèt pa ni dan  
Sa ki pa bon pou zwa pa bon pou kanna  
Sa ki pasé an chanm, la sal pa bizwen konnèt  
Sa ki sòt chyen manjé déjiné li  
Sa ki sòt gadé kannòt  
Sa ki sòt rété la kaz papa yo  
Sa ki ta'w, ta'w  
Sa mèl ka di an pié bwa, sé pa sa i ka di atè (Ce que le merle dit dans l'arbre, ce n'est pas ce qu'il dit à terre)
On adapte son discours aux circonstances, au contexte
Sa ou jété pa mépri ou ka ramasé' y pa bizwen  
Sa ou pa enmen sé sa ou ka vwè  
Sa ou pa vlé vwè an chanm ou ka vwè'y an la sal  
Sa ou simé sé sa ou ka rékolté On récolte ce que l'on sème
Sa zyé pa vwè, kè pa fè mal (Ce que les yeux ne voient pas ne blesse pas le coeur)
Ce que l'on ne sait pas ne fait pas de mal
Sak plen pa ka pliyé (Un sac plein ne plie pas)
Qui a trop mangé ne peut travailler
Sak two plen pa ka maré (On ne peut pas fermer un sac trop plein)
L'excès en tout nuit
Sak vid pa tjenn doubout (Sak vid pa ka kyenbé doubout) Un sac vide ne tient pas debout
(Qui est affamé ne peut travailler)
San pa ka sòti an wòch (Le sang ne jaillit pas des pierres)
A l'impossible nul n'est tenu
Sé bon kè a krab ki fè li san tèt  
Sé chyen ki konnèt vou ki ka soukwé ké a-y pou'w  
Sé dapré tété yo ka tayé kòsaj  
Sé dènyé kou ki tjwé koukou  
Sé épi grenn diri ou ka plen sac diri C'est avec des grains de riz que l'on remplit les sacs de riz
(Les petits ruisseaux font les grands fleuves)
Sé èvè misik yo pran nèg  
Sé èvè siro yo pran mouch  
Sé grès kochon ki tjuit kochon  
Sé jou babyé ou konnèt pawòl kaché  
Sé kòd a yanm ki maré yanm  
Sé kouch ki konnèt do a fanm  
Sé kouto sèl ki sav sa ki ni an kè a jiromon  
Sé lang a krapo ki trayi krapo  
Sé lè fonten tari ou ka wè valè a dlo  
Sé lè kabwèt pri, yo konnèt non a bèf  
Sé lè koulèv mò, ou ka wè longè a ké a-y  
Sé lè la pli koumansé tonbé ou ka vwè zagriyen tann twèl a-y  
Sé lè ou pasé maladi ou konnèt rimèd  
Sé lè tèt koupé, i pèd èspwa mété chapo  
Sé lè van vanté ou ka wè dèyè a pijon  
Sé moun ki pran kou ki paré kou  
Sé pa an sèl fwa bèf bizwen latché-yo Le boeuf a besoin de sa queue tous les jours
Sé pa menm jou ou manjé tè ou ka mò gonflé (Ce n'est pas le même jour que l'on a mangé de la terre que l'on meurt gonflé)
Les conséquences se font parfois attendre, y compris les pires
Sé pa rédi chèz bò tab Ce n'est pas aussi simple que cela paraît
Sé pa toudi kaka kon chyen, sé tranblé ki tout (Ce n'est pas tout de faire caca comme un chien, c'est trembler comme lui qui est essentiel)
L'habit ne fait pas le moine
Sé pa tout chyen ki japé pou viré dèyè gadé  
Sé pa tout pyébwa ki gomyé  
Sé palé ki fè krab pa ni tèt  
Sé péchè dèyè pyèsté ki ka pòtjiré machann pwason belròb swa  
Sé pwèl chyen ka géri mosi chyen  
Sé soulyé sèl ki sav si chosèt ni tou  
Sé vyé kannari ka fè bon soup  
Sèl pa bizwen di li salé  
Sèl pa bizwen vanté'y  
Séré pawòl an kè pa ka pouri trip  
Si chyen pa té santi goj a-y gran, i pa té ké valé zo  
Si difé pran an bab kanmarad ou, rouzé ta-w ! Si le feu prend dans la barbe de ton compagnon, arrose la tienne !
(Il faut savoir parer au danger sans trop chercher à comprendre)
Si jako pa té konnèt fòm a dèyè a-y, i pa té ké manjé grenn a kachiman  
Si kaïman pa té santi goj a-y gran, i pa té ké manjé kalbas  
Si krapo té bon vyann, i pa té ké rété adan dlo  
Si ramyé pa té sav grenn a prino té ka pasé an tou (...) a-y, i pa té ké valé'y  
Si rat pa té konnèt sa i té ka fè lannuit, i pa té ké kaché la jounen  
Si zandoli té bon vyann, i pa té ké drivé asou bayè  
Si'w gadé sa poul ka manjé, ou pa jen manjé poul  
Si'w té konnèt jan granmanman'w ka grajé mannyòk, ou pa té ké jen manjé kasav  
Simityè pa jen rifizé vyann  
Solèy kouché, malè pa kouché  
Sòti an pisa pou tonbé (rantré) an kaka (Sortir de l'urine pour tomber dans la crotte)
Aller de Charybde en Scylla
Sòti an sann, tonbé an difé (Sortir de la cendre pour tomber sur le feu)
Aller de Charybde en Scylla
Copyright © 2001-2007 LaFilleDuNord pour Volcreole.com