Accueil | Proposer | Discuter | Récupérer | Note | Contact | Remerciements |
|
Sa chat konnèt, sé sa i ka montré pitit a-y | |||
Sa ki an bèk ou pa ta-w, sa ki an fal ou sé ta-w | (Ce qui est dans ton bec n'est pas à toi, ce qui est dans ton ventre est à toi) Il faut attendre jusqu'au bout avant de crier victoire |
||
Sa ki atè sé ta chyen | |||
Sa ki ka di achté chouval a gro vant pa bay zèb pou'y manjé | |||
Sa ki ka fè mal pa vlé vwè jou | |||
Sa ki ka manjé zé pa konnèt doulè an tjou a poul | |||
Sa ki la pou'w, dlo pa chayè'y | |||
Sa ki la pou'w, larivié pa ka chayé'y | |||
Sa ki mousach an solèy ka véyé la pli | |||
Sa ki ni dan pa sa ni nwazèt, sa ki ni nwazèt pa ni dan | |||
Sa ki pa bon pou zwa pa bon pou kanna | |||
Sa ki pasé an chanm, la sal pa bizwen konnèt | |||
Sa ki sòt chyen manjé déjiné li | |||
Sa ki sòt gadé kannòt | |||
Sa ki sòt rété la kaz papa yo | |||
Sa ki ta'w, ta'w | |||
Sa mèl ka di an pié bwa, sé pa sa i ka di atè | (Ce que le merle dit dans l'arbre, ce n'est pas ce qu'il dit à terre) On adapte son discours aux circonstances, au contexte |
||
Sa ou jété pa mépri ou ka ramasé' y pa bizwen | |||
Sa ou pa enmen sé sa ou ka vwè | |||
Sa ou pa vlé vwè an chanm ou ka vwè'y an la sal | |||
Sa ou simé sé sa ou ka rékolté | On récolte ce que l'on sème | ||
Sa zyé pa vwè, kè pa fè mal | (Ce que les yeux ne voient pas ne blesse pas le coeur) Ce que l'on ne sait pas ne fait pas de mal |
||
Sak plen pa ka pliyé | (Un sac plein ne plie pas) Qui a trop mangé ne peut travailler |
||
Sak two plen pa ka maré | (On ne peut pas fermer un sac trop plein) L'excès en tout nuit |
||
Sak vid pa tjenn doubout (Sak vid pa ka kyenbé doubout) | Un sac vide ne tient pas debout (Qui est affamé ne peut travailler) |
||
San pa ka sòti an wòch | (Le sang ne jaillit pas des pierres) A l'impossible nul n'est tenu |
||
Sé bon kè a krab ki fè li san tèt | |||
Sé chyen ki konnèt vou ki ka soukwé ké a-y pou'w | |||
Sé dapré tété yo ka tayé kòsaj | |||
Sé dènyé kou ki tjwé koukou | |||
Sé épi grenn diri ou ka plen sac diri | C'est avec des grains de riz que l'on remplit les sacs de riz (Les petits ruisseaux font les grands fleuves) |
||
Sé èvè misik yo pran nèg | |||
Sé èvè siro yo pran mouch | |||
Sé grès kochon ki tjuit kochon | |||
Sé jou babyé ou konnèt pawòl kaché | |||
Sé kòd a yanm ki maré yanm | |||
Sé kouch ki konnèt do a fanm | |||
Sé kouto sèl ki sav sa ki ni an kè a jiromon | |||
Sé lang a krapo ki trayi krapo | |||
Sé lè fonten tari ou ka wè valè a dlo | |||
Sé lè kabwèt pri, yo konnèt non a bèf | |||
Sé lè koulèv mò, ou ka wè longè a ké a-y | |||
Sé lè la pli koumansé tonbé ou ka vwè zagriyen tann twèl a-y | |||
Sé lè ou pasé maladi ou konnèt rimèd | |||
Sé lè tèt koupé, i pèd èspwa mété chapo | |||
Sé lè van vanté ou ka wè dèyè a pijon | |||
Sé moun ki pran kou ki paré kou | |||
Sé pa an sèl fwa bèf bizwen latché-yo | Le boeuf a besoin de sa queue tous les jours | ||
Sé pa menm jou ou manjé tè ou ka mò gonflé | (Ce n'est pas le même jour que l'on a mangé de la terre que l'on meurt gonflé) Les conséquences se font parfois attendre, y compris les pires |
||
Sé pa rédi chèz bò tab | Ce n'est pas aussi simple que cela paraît | ||
Sé pa toudi kaka kon chyen, sé tranblé ki tout | (Ce n'est pas tout de faire caca comme un chien, c'est trembler comme lui qui est essentiel) L'habit ne fait pas le moine |
||
Sé pa tout chyen ki japé pou viré dèyè gadé | |||
Sé pa tout pyébwa ki gomyé | |||
Sé palé ki fè krab pa ni tèt | |||
Sé péchè dèyè pyèsté ki ka pòtjiré machann pwason belròb swa | |||
Sé pwèl chyen ka géri mosi chyen | |||
Sé soulyé sèl ki sav si chosèt ni tou | |||
Sé vyé kannari ka fè bon soup | |||
Sèl pa bizwen di li salé | |||
Sèl pa bizwen vanté'y | |||
Séré pawòl an kè pa ka pouri trip | |||
Si chyen pa té santi goj a-y gran, i pa té ké valé zo | |||
Si difé pran an bab kanmarad ou, rouzé ta-w ! | Si le feu prend dans la barbe de ton compagnon, arrose la tienne ! (Il faut savoir parer au danger sans trop chercher à comprendre) |
||
Si jako pa té konnèt fòm a dèyè a-y, i pa té ké manjé grenn a kachiman | |||
Si kaïman pa té santi goj a-y gran, i pa té ké manjé kalbas | |||
Si krapo té bon vyann, i pa té ké rété adan dlo | |||
Si ramyé pa té sav grenn a prino té ka pasé an tou (...) a-y, i pa té ké valé'y | |||
Si rat pa té konnèt sa i té ka fè lannuit, i pa té ké kaché la jounen | |||
Si zandoli té bon vyann, i pa té ké drivé asou bayè | |||
Si'w gadé sa poul ka manjé, ou pa jen manjé poul | |||
Si'w té konnèt jan granmanman'w ka grajé mannyòk, ou pa té ké jen manjé kasav | |||
Simityè pa jen rifizé vyann | |||
Solèy kouché, malè pa kouché | |||
Sòti an pisa pou tonbé (rantré) an kaka | (Sortir de l'urine pour tomber dans la crotte) Aller de Charybde en Scylla |
||
Sòti an sann, tonbé an difé | (Sortir de la cendre pour tomber sur le feu) Aller de Charybde en Scylla |
||
Copyright © 2001-2007 LaFilleDuNord pour Volcreole.com |